Poézia

Počula som suseda Karčiho s Pištom

rozprávať sa za spoločným plotom.

Poriadne som natŕčala uši,

hoci sa to nepatrí, nesluší.

Ich téma ma veľmi zaujala.

Táto udalosť sa mi včera stala,

reční Karol nahnevane.

Ak sa neovládnem, neviem čo sa stane.

Načúvam, toto bude vážne veru.

Nejedná sa hádam o neveru.

To si viem suseda predstaviť,

vedel by svoju Zuzu riadne zbiť.

Ona však v reči nebola.

Zostala som trocha nesvoja,

keď začula som ďaľšie slová.

Vyvaľovala na mňa oči ako sova

a nesie sa ako pávica.

Pritom je to obyčajná opica.

Každého si chce omotať okolo prsta.

Ona je ozaj mimoriadne sprostá,

írečito si môj sused uľavoval.

Rozum má ako sliepka, konštatoval.

A vyzerá ako vykŕmená hus či kačica,

bolo počuť slová jeho komplica.

Tak to na mňa nenadáva Karči.

Už sa mi to teraz lepšie páči.

Hoci netuším o kom bola rozprava,

ako zábava sa mi to pozdáva.

Podľa ich slov to zhrniem krátko.

Nebolo to veru žiadne zlatko.

Vyšlo mi spojenie „ elegantná hydina“

podľa vtákov, ktoré v reči spomína.