Zajko cestovateľ
Zajko cestovateľ
Išiel Zajko do sveta šťastie hľadať.
Nebude sa doma s matkou hádať,
že má obe labky ľavé,
najradšej sa gúľa v tráve.
Pobalil si potrebné veci.
Na okolí sa čudujú všetci,
čo zas Zajko vyparatí.
Snáď sa vo svete nestratí.
Vybozkával mamičku,
otecka i sestričku
a vykročil rezkým krokom.
o chvíľu bol za potokom.
Dlho kráčal popri ceste.
Ocitol sa v cudzom meste.
Veľké domy, ulice.
Behajú tam krabice.
Tie krabice boli autá.
Ledva Zajko skríkol rata,
auto pri ňom zastalo.
Až mu srdce pišťalo.
Najal ho človek do práce.
Bude mu leštiť plecháče.
Zarobí korunu dáku.
Netreba chodiť za veľkú mláku.
Zajko si zvykol u ľudí.
No jedno ráno keď sa prebudí,
srdce mu silno zovrelo,
za rodinou sa zacnelo.
Dostal od pána odmenu,
lebo sa činil, tak veru.
Mamku si doma prekvapí,
nech sa len preňho netrápi.
Potom si nájde peknú dievčinu,
na svadbu pozve celú rodinu,
bude mať kopec detí.
Na cestu mu slnko svieti.